Pred pár dňami sme sa vrátili z dobrodružného zájazdu – Chuťovka 2 krajín, Slovinska a Talianska. Celé 4 dni sa niesli v duchu krásnej prírody a príjemných starobylých miest. Nechýbal ani adrenalín počas cesty autobusom a serpentíny, ktoré nás sprevádzali od začiatku do konca výletu. Sem-tam síce nikto v autobuse ani nedýchal, ale pohľady, ktoré sme pritom zažili boli ohromujúce. Samozrejme našu poklonu za skvelý výkon dostal základ skupiny, náš pán vodič autobusu. Podarilo sa mu overiť predpis obmedzenia na zákaz nad 12,5 m dlhý autobus 🙂 Zatiaľ najnáročnejšia cesta, ktorú sme zdolali, ale stálo to za to!

Adrenalínové serpentíny

Keďže naše zájazdy robíme pohodlne a bez nočných jázd, vyštartovali sme v ranných hodinách cez Rakúsko cez priesmyk Podkoren až do Krajnskej Gory v Slovinsku. Tu sa začali naše prvé serpentínové cesty, 14% prevýšenie, ale to sme ešte nevedeli, čo nás čaká na ceste k Ruskej Kapelici a na priesmyk Vršič. Popri adrenalínovej ceste sme už nasávali atmosféru krásnej prírody v Triglavskom národnom parku. Poslednou zastávkou dňa bola pevnosť Kluže, ktorá vznikla ako obrana obyvateľov talianskej oblasti Friuli proti Turkom. Následne sme sa už presunuli na ubytovanie do horského mestečka Bovec. Keďže poloha hotela bola v blízkosti centra, mali sme dostatok času sa navečerať, poprechádzať a zároveň si oddýchnuť po náročnom dni.

Nebo na dosah.

Druhý deň sa začal výstupom na vrch Kanin. Už z lanovky bol krásny výhľad a teda z 460 m.n.m sme vystúpili až na približne 2200 m.n.m. Skoro všetci sme ale pokračovali ďalej po svojich až na taliansku stranu lyžiarskeho strediska Sella Nevea. Pohľad, ktorý sa nám naskytol, sa slovami nedá ani opísať. Lepšie počasie, modrú oblohu bez jedného obláčiku sme si ani nemohli predstaviť. Bol to pre každého z nás zážitok.

Osviežili sme sa a pokračovali do mestečka Kobarid. Najskôr viedli naše cesty na monumentálnu vojenskú kostnicu umiestnenú nad mestom, ku ktorej sme sa dostali autobusom po krížovej ceste.

Po stopách vojny.

Z kostnice sme pokračovali po Kobaritskej historickej ceste. Asi po hodine chôdzi, počas ktorej sme prechádzali popri opustených bunkroch ešte z 1 sv. vojny a mostíkoch cez rieku Soča, nás nakoniec táto dobrodružná cesta doviedla k vodopádu Kozjak. Cesta k nemu bola ťažšie prístupná, ale podarilo sa. Približne hodinu nám opäť trvala cesta naspäť do mesta, kde sme mali obednú prestávku. Ochutnali miestne špeciality, oddýchli a vyrazili do unikátneho múzea 1. sv. vojny, ktoré dostalo už niekoľko ocenení. Po prehliadke sme vyštartovali už na ubytovanie do Talianskeho mesta Udine. Vo voľnom programe sme mohli navštíviť historické centrum mesta spolu s hradom. Kto tak spravil, určite neoľutoval.

Diablov most, prosciutto a mesto s jedinečným hviezdicovým opevnením.

Tretí deň sme sa z Udine vybrali do starobylého mesta Cividale del Friuli, ktorému dominuje „Diablov most.“ Pozreli sme si taktiež malú kapličku Tempietto Longobardo, kláštor Monasterio di Santa Maria di Valle a archeologické a kresťanské múzeum. Na prestávke sme si už vychutnávali talianske prosciutto špecialitky, syry, olivový olej a iné dobroty typické pre túto krajinu. Po Cividale del Friuli sme sa presunuli do mestečka Palmanova, okolo ktorého je hviezdicové opevnenie neskorej renesancie, postavené Benátčanmi ešte v roku 1593. Dominantou tohto mestečka bol Chrám stojaci na hlavnom námestí Piazza Grande.

Obohatenie programu a návšteva podzemného bunkru.

Po návšteve mesta sme mali odísť na ubytovanie, avšak sme si do programu vsunuli zopár miest. Mali sme to takmer v rámci cesty na ubytovanie. Prvým miesto bolo Doberdó del Lago, potom sme pokračovali do dedinky Visintini, pozrieť maďarskú kapelicu. Prekvapila nás však rekonštrukcia cesty, takže sme opäť pokračovali serpentínami ďalej, až nás cesta doviedla k historickému múzeu vojny, kde sme vstúpili do podzemného bunkru. Spravili sme si prechádzku v okolí, pretože pohľady na krásnu krajinu boli opäť neuveriteľné 🙂 Následne nás čakalo už len ubytovanie sa.

Na obľúbenom mieste s takmer novým dopravným prostriedkom.

Posledný deň zájazdu sme v strávili v úžasnom prístavnom meste Terst, ktoré patrí medzi naše obľúbené mestá. Mesto plné historických pamiatok, ale aj významné hospodárske a obchodné centrum. Užili sme si prehliadku mesta, dostatok voľného priestoru na osobné voľno a už sme mali pred sebou len cestu domov. Napadlo nás vymeniť náš Neoplan za iný dopravný prostriedok, ale rýchlo sme si to rozmysleli 🙂